Kriváň

Sabate, 27.8.2016, matene je la 7-a horo, ni (Peter Rybín, Johano Blanka kun lia edzino Beata) ekvojaĝis el Liptovský Mikuláš al Liptovský Ján, kie aliaj partoprenantoj (ĉiuj partoprenantoj estas manciitaj en la artikolo ĉe la retejo Poludnica) aniĝis nin, kaj ni daŭrigis en vojaĝo al Tri Studničky (Tri Fontujoj), kie ni parkis aŭtomobilojn kaj ekpiedis al grimpada vojaĝo sur Kriváň. Mallongige (ĉar la tuta grimpado sur Kriváň kaj reen daŭris 10 horoj!): La vetero estis tre belega, ankaŭ piediro estis bona (komence) kaj grimpado neestis nenia-manere tro malfacila (komence) - ĝis vojforkiĝo en defluilo de Kriváň. De tiu vojforkiĝo grimpado ne estis tiel simpla kaj facila, ĵus kontraŭe - grimpado de tiu vojforkiĝo ĝis la memcela pinto de Kriváň estis senĉese pli klopoda kaj la lasta etapo malsuper la pinto estis preskaŭ varapo, kie eĉ malgranda senzorgemo povus havi fatalajn konsekvencojn. Sut la pinto ni ĉiuj tamen finfine grimpis. Eŭforio mirinda. Ĝis la momento, kiam ni ekiris sur la reveturo. Tiam ni komprenis, ke la deveno estos eĉ pli malfacila ol grimpado estis. Kaj tio estis vero! Senfine longa vojo reen kaŭzis doloro de kruroj kaj laciĝo. Tiu sufero parte mildigis eble nur la mirinda vetero kiu estis kiel el poŝtkarto aŭ kalendaro, kaj daŭris tutan tagon. Al aŭtomobiloj ĉe Tri Studničky (Tri Fontujoj) ni alvenis (ĉiu individuale intertempe ĉirkaŭe 1-2 horoj) je la ĉirkaŭe 20:00 horo. Post revenado laceco kaj malagrablaj impresoj, kiuj laceco kaŭzis, rapide forpasis, kaj restis nur memoroj de mirindaj spertoj eĉ pli grandioza, „ŝirpecoj“ de kiuj vi povas vidi kiel fotoj en interreta fotoalbumo kaj kiel  filmeto/video .

V sobotu, 27.8.2016, ráno o 7:00 hod., sme (Peter Rybín, Johano Blanka so svojou manželkou Beatou) vyrazili z Liptovského Mikuláša do Liptovského Jána, kde sa k nám pridali ostatní účastníci (všetci účastníci sú menovite zmienení v príslušnom článku na stránke Poludnica), a pokračovali sme v ceste na Tri Studničky, kde sme zaparkovali autá a vydali sa na túru na Kriváň. Aby som to ale skrátil (lebo celá tá túra na Kriváň a späť trvala 10 hodín!): Počasie bolo nádherné, šlo sa nám dobre (zo začiatku) a túra nebola nijako nadmerne náročná (zo začiatku) - po rázcestie v krivánskom žľabe. Od tohto rázcestia to už nebolo až také jednoduché a nenáročné, práve naopak - výstup od tohto rázcestia až na samotný vrchol Kriváňa bol čoraz náročnejší a posledný úsek pod vrcholom už hraničil s horolezectvom, kde aj malá nepozornosť mohla mať fatálne následky. Na vrchol sme však nakoniec predsalen všetci vyšli. Eufória to bola teda parádna! Až do chvíle, keď sme sa vydali na spiatočnú cestu. Vtedy sme pochopili, že zostup bude ešte náročnejší, než bol výstup. A bola to pravda! Nekonečne dlhá cesta späť spôsobovala bolesť nôh a neskutočnú únavu. Toto utrpenie čiastočne zmierňovalo snáď iba to pohľadnicovo nádherné počasie, ktoré trvalo celý deň. K autám na Tri Studničky sme dorazili (každý individuálne v rozpätí cca 1-2 hodín) okolo 20:00 hod. Po návrate únava aj nepríjemné dojmy, ktoré spôsobovala, rýchlo pominuli, a zostali iba nádherné spomienky na ešte nádhernejšie zážitky, „útržky“ ktorých si môžete pozrieť aj vy na fotografiách v online fotoalbume a vo  videozázname .

Pieniny, Vysoké Skalky

Ĉar la rilata artikolo vi povas legi en la retejo Poludnica (kie vi povas ankaŭ vidi fotojn), en tiu-ĉi sekcio, pri tiuj okazaĵoj mi skribos nenion, ĉar ĝi estus nur duplikata artikolo el la retejo Poludnica. Do, tio-ĉi nur kiel referenco al la fakto, ke tiuj okazaĵoj okazis. Sed aliaj, kiel en la retejo Poludnica, ĉi-tie estas fotoj.

Pretože príslušný článok si môžete prečítať na stránkach Poludnice {avšak iba esperantsky} (kde si môžete pozrieť aj fotografie), v tejto časti sa o týchto podujatiach nebude písať nič, lebo by to bol iba duplikát článku zo stránok Poludnice. Takže toto iba ako zmienka o tom, že sa takéto podujatia uskutočnili. Iné, ako na stránkach Poludnice, sú tu však fotky.

Dunajec, Červený Kláštor

En la antaŭa sekcio mi menciis, ke ĉiuj rilataj artikoloj estas en paĝoj Poludnica, tial mi skribos nenion ĉi-tien. En tiu kazo, tamen, mi faros escepton, ĉar (1) mi estas la aŭtoro de la artikolo, kaj (2) en paĝoj Poludnica plimulto da artikolojn estas en Esperanto. Ili devus same kvankam ankaŭ ĉi tie (ĉar tiu-ĉi estas paĝoj de Esperanta organizo), sed ĉar ni estas esperantistoj Slovakaj, kelkfoje mi faras escepton kaj publikas artikolon ankaŭ en Slovaka lingvo. En Esperanto vi povas legi tiun-ĉi artikolon (kiel kutime) en paĝoj Poludnica.

V predošlej časti som sa zmienil, že všetky príslušné články sú na stránkach Poludnice, takže tu už nič písať nebudem. V tomto prípade ale spravím výnimku, pretože jednak som autorom článku, a jednak na stránkach Poludnice je väčšina článkov v Esperante. Malo by to tak byť síce aj tu (lebo toto sú stránky esperantskej organizácie), keďže sme ale esperantisti slovenskí, spravím občas výnimku a niekedy sem zverejním aj článok v slovenčine. V esperante si tento článok môžete prečítať (ako zvyčajne) na stránkach Poludnice.

Splav Dunajca bol iba jednou z viacerých športových aktivít, z ktorých pozostával aj ďalší program tohto dňa. Keď sme totiž vystúpili z plte a smäd z teplého dňa uhasili kofolou z miestneho bufetu, 10 km, ktoré sme sa preplavili plťou, sme sa potrebovali vrátiť späť do Červeného Kláštora. Návrat bolo možné zrealizovať až šiestimi spôsobmi:

1. pešo (10 km ísť pešo späť sa nikomu nechcelo),
2. kočom ťahaným koňmi (neviem prečo, ale o to nik nemal záujem),
3. autom (žiadne svoje sme tam nemali),
4. taxíkom (nevhodný a zbytočne drahý luxus),
5. autobusom (využila prvá polovica našej skupiny) alebo
6. bicyklom (využila druhá polovica našej skupiny).

Pretože na jazde autobusom asi nič pozoruhodné nebolo, ale hlavne preto, že ja som sa vracal bicyklom, o návrate autobusom neviem napísať nič. Návrat bicyklom, prenajatým za 5 eur, bol po plavbe plťou druhý, veľmi príjemný športový zážitok. Takmer celá trasa viedla po slovenskom brehu Dunajca, po ktorom sme sa iba pred chvíľou plavili plťou, z ktorej sme aj my videli vracajúcich sa cyklistov, ktorými sme sa práve vtedy stali aj my. Veľmi príjemná a nenáročná cyklotrasa nás priviedla do Červeného Kláštora, niekdajšieho sídla mníchov. V súčasnosti je to z väčšej časti múzeum. Pri prehliadke múzea sme tiež mali „šťastie“ - expozíciou nás totiž prevádzala sprievodkyňa s veľmi pozoruhodným hlasom aj prejavom. Po prehliadke expozície múzea sme si mohli pozrieť ešte aj vystúpenie sokoliarov, ktorí na nádvorí kaštieľa predvádzali svojich okrídlených predátorov. Zážitky z tohto dňa si môžete pozrieť aj na fotografiách a v krátkom  videu .

Zlatý Stôl (Schwedler - Švedlár)

En Esperanto vi povas legi tiun-ĉi artikolon (kiel kutime) en paĝoj Poludnica, fotoj en tiu-ĉi albumo estas tamen miaj. Ĉe retpaĝo de Poludnica fotoj estas kvankam similaj, tamen aliaj.

V esperante si tento článok môžete prečítať (ako zvyčajne) na stránkach Poludnice, fotky v tomto fotoalbume sú však moje. Na stránkach Poludnice sú fotky síce podobné, predsa však iné.