Kráľ prišiel o svoju korunu, princ, dovtedy bez mena, stal sa kráľom
AJ LIPTOVSKÍ ESPERANTISTI vystúpili na najvyššie vrcholy troch pobaltských štátov. Všetky tri pobaltské krajiny boli v roku 1940 násilne zadelené do ZSSR a nezávislosť si vydobyli až v roku 1991.		Po polhodinovej strastiplnej ceste uvideli v diaľke vyhliadkovú vežu. Autom sa dostali, podľa informačnej tabule, do lyžiarskeho strediska, zrejme jediného v Lotyšsku. Všade lyžiarsky vlek a chátrajúce budovy. Tu odstavili auto. pri výstupe na nich zaútočili komáre, a tak zrýchlili výstupové tempo. Asi po 20 minútach sa ocitli na najvyššom bode krajiny s názvom Gaizinkalns s nadmorskou výškou 312 metrov. Na veži boli poslední pred jej likvidáciou Na vrchu stojí nedokončená rozhľadňa, ktorá má výšku asi 40 metrov. V rámci prestíže krajín bývalého Sovietskeho zväzu na vrchu postavili pôvodne vojenskú strážnu vežu, aby jej výška prekročila výšku estónskeho najvyššieho bodu aj s výškou rozhľadne. Stavbu museli ukončiť pre veľkú záťaž na spodok budovy, ktorá praská v základoch. Cestovateľom stavba pripomínala Babylonskú vežu, niečo obrovské a neúčelné. Dokonca ani štýl rozhľadne po dokončení by nespĺňal svoj účel. Esperantisti dúfali, že boli poslední, ktorí túto stavbu z totalitného režimu videli. Kvôli bezpečnosti ju totiž musia zlikvidovať. Cestu im prekrížil los, od prekvapenia ani nedýchali Najvyšším bodom Estónska a aj všetkých troch pobaltských republík je Suur Munamägi, čo v preklade znamená Veľká	vajcová hora. S nadmorskou výškou 317,6 metra je aj najvyššou horou všetkých pobaltských štátov. Nachádza sa blízko lotyšsko-ruských hraníc v Haanijskej vrchovine. Na ceste do Národného parku stojí tabuľa Pozor losy, cestovatelia jej však nevenovali pozornosť. Viac ich zaujímala krajina, ale len do momentu, keď im cestu spriečil ozajstný los. Od prekvapenia ani nestihli zdokumentovať stretnutie. Dokonca spomalili až tak, že domáci šoféri si mysleli, že majú pokazené auto. Výstup na horu začína od parkoviska, na ktorom nikto neplatil žiadne poplatky. Po upravenom chodníku asi po 20 minútach pomalej chôdze prišli k bielej vyhliadkovej veži. Jej výška je 29,1 metra. Pôvodne to bola pozorovacia veža z roku 1939, ktorú v posledných rokoch zrekonštruovali za pomoci fondov EÚ. Podmienka únie je zachovať pôvodný vzhľad. Vo veži je najvyššie zriadená internetová pošta Do rozhľadne sa platí vstupné, ktoré je pri použití výťahu drahšie. Prirodzene, vyšportovaní cestovatelia volia cestu po 147 schodoch. Na každom medziposchodí ich zaujme umelecká výstava obrazov s estónskymi motívmi a na predposlednom poschodí aj internetová pošta.	Všetci poslali domov elektronický obrázok z predvoliteľnej škály návrhov a esperantským textom. Výborná reklama nielen strechy Estónska, ale aj celej krajiny. Na najvyššej plošine veže sa nachádza orientačná tabula s kilometrovníkom. Body na mosadznej tabuli ukazujú svetové metropoly a vrchy. Napríklad, Sankt Pererburg 330 km, Moskva 690 km, najvyšší vrch Lotyšska - Gaizinkalns je vzdialený 120 km, pri šípke Mount Everest bolo napísané 22. 5. 2003 a 5500 km. Prečo? V tento deň totiž dosiahla estónska expedícia v Himalájach strechu sveta a túto udalosť pripomína pred rozhľadňou aj pamätná tabuľa.	V celosvetovom rebríčku má každá krajina svoj Everest Európsku úniu zatiaľ tvorí dvadsaťsedem štátov, čo predstavuje dvadsaťsedem najvyšších vrcholov. V celosvetovom rebríčku 196 štátov má každá krajina svoj Everest, v ktorom Litva je na 182 mieste, Lotyšsko na 179 a Estónsko na 178 mieste. Slovenská republika zo svojím Gerlachovským štítom je na 91 mieste vo svete. Na expedícii do pobaltských republík sa zúčastnili: Ján Vajs z Liptovského Mikuláša, Vlado Škuta st. z Liptovského Hrádku, Peter Baláž z Partizánskeho, Renata Staňóvá a Iveta Morgošová zo Žiliny a Indré Pileckyté z Litvy. VLADO ŠKUTA, ST.
Po prekonaní trasy na bicykloch od sútoku dvoch riečok á nultého kilometra rieky Dunaj z nemeckého mesta Donaueschingen, po vtok tejto rieky do Čierneho mora v Sulinskom ramene v Rumunsku si členovia, Liptovského esperantského klubu dali nový cieľ cesty. Smerovali do troch pobaltských republík S nápadom vystúpiť na najvyššie vrchy štátov Európskej únie prišiel šéfredaktor esperantistického časopisu Ján Vajs z Liptovského Mikuláša. Putovanie tak priviedlo esperantistov do troch pobaltských štátov. Prvou krajinou bola Litva a výstup na jej najvyššiu horu Aukštojas, ktorý sa nachádza 24 kilometrov od Vilniusu v blízkosti obce Medininkai. Nie často sa stáva, že kráľ príde o svoju korunu a prvenstvo získa korunný princ. V roku 2004 bol premeraný vrch, ktorý sa nachádza približne 500 metrov cez údolie od doterajšieho najvyššieho bodu Litvy - Juozapines Kalnas.	Presným meraním systémom GPS sa zistilo, že toto návršie má väčšiu výšku ako doteraz platný najvyšší bod, a tak od roku 2005 kráľ stratil korunu. Dovtedajší korunný princ ho prevýšil o 1,14 metra. Mal totiž výšku 293,84 metra. Pre bezmenný kopec alebo skôr návršie sa viedli spory, ako tento bod pomenovať. Vyhral názov Aukštojas, podľa starej mytologickej báje to bolo meno litovského pohanského Boha, ktorý bol považovaný za tvorcu sveta.
	Cestu nám skrížil los. Takmer sme zabudli dýchať. VLADO ŠKUTA, ST.			POLIEVKA Z LITVY DO HORÚCICH DNÍ Polievku z cvikly jedli cestovatelia vo všetkých pobaltských republikách aj Poľsku. Chutila vynikajúco a v horúcich dňoch uhasila smäd. Potrebujeme na ňu: tri cvikly, po jednej polievkovej lyžici octu a hladkej múky, liter a pol mäsového vývaru, smotanu na šľahanie, mleté čierne korenie, nasekanú petržlenovú vňať, soľ a dve natvrdo uvarené vajcia. Postup: Cviklu ošúpeme, nakrájame na menšie kocky, pridáme do mäsového vývaru a povaríme. Keď je mäkká, vyberieme ju. Do vývaru pridáme ocot, korenie, soľ a podľa chuti ochutíme polievkovým korením.   V šľahačke rozmiešame hladkú múku a vlejeme do polievky. Krátko povaríme. Do každého taniera dáme kúsok cvikly, polievku a pridáme polovicu na tvrdo uvareného vajca. Nakoniec ozdobíme nasekanou petržlenovou vňaťou. Polievka sa podáva studená. V niektorých krajinách ju posypú na tanieri aj čerstvým posekaným kôprom alebo pažítkou. Ako prílohu na osobitnom tanieri možno podávať varené krájané zemiaky, ktoré musia byť studené. V Litve cestovatelia k polievke dostávali čierny chlieb a táto kombinácia vraj bola výborná.
	Výstupové tempo im pomohli zrýchliť komáre Druhý lilipután čakal cestovateľov v Lotyšsku. V blízkosti mesta Madona odbočili na prašnú cestu, ktorá vedie do Vidzemských vrchov. Tam sa nachádza najvyšší bod krajiny.